Celý problém v školstve ale nespočíva len v neadekvátnom financovaní, ale v nespravodlivom systéme, v ktorom sa darí nekvalitným učiteľom na úkor kvalitných. Učitelia by v prvom rade mali požadovať celkovú reformu a zmenu systému ich platového ohodnotenia, a nie len paušálne navýšenie platov všetkým.
Tu je niekoľko návrhov, ako si myslím, že by mala taká zmena vyzerať:
1. Normatívne financovanie by malo obsahovať významnú variabilnú časť danú vedomostným výkonom študentov.
Škola, ktorá dosahuje výborné výsledky vo vzdelávaní žiakov by mala mať vyšší finančný príspevok od štátu ako škola, ktorá má výsledky podpriemerné, či úplne zlé. Takto sa zo systému odfiltrujú zlé školy a budú sa môcť rozširovať tie lepšie. Každej škole, ktorá bude chcieť mať lepšie hodnotenie, bude záležať na tom, akí študenti na ich škole študujú, a tiež sa bude snažiť prilákať tých najlepších.
Napr. ak by škola v dôsledku podfinancovania musela zaniknúť, občan sa môže pýtať zriaďovateľa školy, prečo dosadil za riaditeľa neschopného človeka.
Testovanie študentov môže pravidelne zabezpečovať napr. NÚCEM, a škola sa tak sama môže rozhodnúť či potrebuje študentov skúšať aj inak a v akom rozsahu.
2. Zrušenie tabuľkových platov.
Riaditeľ školy by mal mať rozpočet a v ňom navrhnuté, koľko môže minúť celkovo na mzdy, investície a pod.
Vedomostný výkon študentov by mal každého riaditeľa školy motivovať tak, aby mzdy rozdelil učiteľom podľa kritéria, ktoré by zohľadňovalo zlepšenie vedomostného výkonu študentov.
Príkladom je napr. situácia s nekvalitnými učiteľmi cudzích jazykov, a to z dôvodu že sa platovo lepšie uplatnia v inom sektore. Jediná priorita v školstve by ale mala byť kvalita vedomostí študentov a preto by riaditeľ mal zamestnať dobrého učiteľa, a nemal by byť pritom obmedzovaný tabuľkovými platmi. Systém by mal navyše fungovať tak, že pokiaľ si škola vylepší hodnotenie, napr. z cudzieho jazyka tým, že riaditeľ investoval do dobrého učiteľa, štát toto zohľadní a v ďalšom roku pridelí škole viac peňazí. Ak nastane opačný príklad, riaditeľ zamestná zlého učiteľa a navyše do neho investuje zbytočne viac peňazí, trieda dosiahne zlé výsledky, príde o peniaze, riaditeľ nemá žiadnu motiváciu ho naďalej zamestnávať. Zlá investícia do nadpriemerného platu, by sa taktiež mala odraziť v hodnotení riaditeľa, čo môže viesť k tomu, že ho zriaďovateľ odvolá z funkcie.
Dodatočný rozpočet by sa potom mohol školám rozdeliť napr. podľa Gaussovej krivky, čím sa vytvorí medzi školami súťažné prostredie, konkurencia a hlavne motivácia.
3. Čiastočné spoplatnenie štúdia.
Niektoré školy, by si na dobrovoľnej báze, mohli zadefinovať poplatky, ktoré by boli kontrolované študentami (rodičmi) a boli by použité na nejakú formu dofinancovania, napr. kvalitnejšej výuky (v ľubovoľnej forme). Takáto možnosť by umožnila škole zlepšiť svoju finančnú kondíciu aj bez štátu, pričom rodičia by mali prehľad ako sa s financiami nakladá a prípadnú nespokojnosť opäť adresovať zriaďovateľovi školy. Náklady na takúto finančnú podporu by mali byť odpočítateľnou položkou v daňovom priznaní. V konečnom dôsledku, by sa rodičia viac zaujímali o dianie na škole, a lepšie by kontrolovali využitie svojich peňazí, čo sa momentálne vôbec nedeje.
4. Úprava osnov.
Namiesto predmetov by sa mali definovať určité vedomostné témy (druhá svetová vojna, vznik ČSR, M.R. Štefánik, chemické reakcie) ktoré by študenti mali ovládať vzhľadom na historické, geografické, politické a iné súvislosti.
Spôsob akým sa bude dané učivo vyučovať (v rámci nejakých pravidiel a náročnosti) by malo závisieť hlavne na učiteľovi (tak sa môže ukázať jeho kvalita).
Naučiť sa naspamäť poučku alebo vzorec, chváliť sa jednotkou a o pár rokov nevedieť vysvetliť vlastným deťom vysvetliť prečo vtáky sedia na elektrických drôtoch a nič sa im nestane, je dôsledok uprednostnenia memorovania pred porozumením.
Telesná výchova by sa mala úplne prerobiť. Aký ma zmysel vedieť celú atletiku, alebo hádzať granátom. Chystáme sa do vojny? Prečo nie radšej pilates, joga, kolektíve hry? Veď ide predsa hlavne o pohyb. Štát by mohol radšej dotovať všetkým deťom dodatočné športové aktivity mimo školských hodín (tenisové kurty, plaváreň), a myslím, že sa nenájde nikto kto by bol proti. Neviem prečo štát radšej neustále „dotuje“ schránkové firmy na Cypre.
Zhrnutie
Nápadov je určite viac, možno aj lepších a premyslenejších, základom by ale malo byť tzv. menej štátu a rozšírenie kompetencií škôl v slobodnom prístupe k vyučovaniu a nakladaním s financiami.
Každopádne fandím učiteľom v ich snahe o dosiahnutie lepších platov. Na druhej strane by si mali uvedomiť, že by dosiahli viac ak by demonštrovali hlavne za zmenu systému! A kľudne aj spôsobom, že hromadne nenastúpia od januára do práce a školy ostanú zatvorené aj mesiac. Vláda mala štyri roky na to pripraviť aspoň nejakú novelu zákona, namiesto toho už tretí minister školstva doslova vyžiera rozpočet a užíva si rozprávkový plat len vďaka tomu, že sa občas niekam podpíše. To by malo učiteľom v prvom rade vadiť tiež.
Systém aký v školstve (a nie len tam) funguje vyhovuje len neschopným ľudom. Treba ho zmeniť! A zmena systému prinesie aj vyššie platy, ale iba tím, ktorí si to zaslúžia. A to už sa mnohým páčiť nebude.
